AKTUÁLNE SPRÁVY

Všeobecným zámerom je aby slovenská ekonomika využila výhody členstva v eurozóne na posilnenie svojej konkurencieschopnosti a na to, aby všetci, tak podnikatelia, ako aj občania rovnomerne profitovali z dobrých hospodárskych výsledkov krajiny v podobe rastu životnej úrovne.


Vstup do eurozóny možno hodnotiť ako začiatok nového ekonomického obdobia s mnohými príležitosťami, väčšou stabilitou a ochranou pred externými šokmi, ale zároveň to vyžaduje zodpovednosť a nové záväzky.


Výhody


Podľa Ministerstva hospodárstva SR zavedenie spoločnej európskej meny  bude mať na Slovensku  nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé efekty.

•    Medzi krátkodobé prínosy, teda tie, ktoré sa dostavia hneď po zavedení spoločnej európskej meny na Slovensku, patrí odstránenie transakčných nákladov, vznik úspor obyvateľstvu, ale aj podnikateľskému sektoru a tiež zrušenie povinnosti bánk viesť účty v cudzej mene.

•    Na medzibankovom trhu, v súvislosti s medzinárodnou obchodnou výmenou, špekuláciami na devízovom trhu, ale aj pri devízových transakciách (finančných a administratívnych) v súčasnosti vznikajú transakčné náklady a aj administratívne náklady pre podnikateľský sektor i pre obyvateľov. Ich odstránenie im prinesie úspory. A to obyvateľom pri výmene hotovosti pri ceste do zahraničia a podnikateľom najmä pri realizácii zahraničného obchodu a investícií v rámci krajín eurozóny.

•    Prínosom krátkodobého charakteru podľa MH SR je aj lepší prístup na zahraničné finančné trhy, odstránenie volatility výmenného kurzu a tiež cenová transparentnosť.

•    Stredno a dlhodobé dopady sa  prejavia v raste zahraničného obchodu s krajinami eurozóny, rastom prílevu zahraničných investícií a následným zrýchlením rastu HDP.

•    Vďaka zavedeniu eura očakáva MH SR nárast zahraničného obchodu s eurozónou o 60 %.



Existujú odhady, že jednotná menová oblasť podporuje ekonomický rast hodnotou približne 0,5 % až  1 % percento HDP každý rok.
Ak od toho odpočítame negatívne efekty, Slovensko by mohlo dosiahnuť pozitívny efekt prijatia eura na ekonomiku zhruba 0,5 %  ročne.


Pri hodnotení vstupu  Slovenska do eurozóny sa väčšinou viac berú do úvahy len krátkodobé efekty. Nedostatočne sa hodnotia dlhodobejšie efekty, ktoré sú síce  ťažšie merateľné, ale dôležité.

Jednou z hlavných výhod vstupu do eurozóny pre Slovensko je aj fakt, že euro ako najsilnejšia svetová mena môže pôsobiť ako určitý ochranný štít  red  potenciálnymi negatívnymi dopadmi globálneho vývoja.

Výhodou je aj očakávaný rast priamych zahraničných investícií a rast zahraničného obchodu. S tým súvisí následne aj rast zamestnanosti, pokles počtu ľudí bez práce a zvyšovanie priemernej mzdy.

Zavedením  eura  podľa niektorých názorov eliminuje SR najmä politické riziko pre ekonomiku. Hoci menová únia nie je dokonalá, vládne v nej stále väčšia disciplína, ako je na Slovensku.


Podnikateľské subjekty na Slovensku vo svojej väčšine očakávajú pozitívny dopad konverzie národnej meny na euro.

Zavedenie eura však bude mať rôzne dopady na jednotlivé  podnikateľské subjekty.

•    Jednoznačné pozitíva prináša tento proces zahraničným investorom.

•    Prijatie spoločnej meny  je výhodné pre veľké medzinárodné firmy, ktoré pôsobia na Slovensku.

•    Pre menších živnostníkov a podnikateľov prináša nové náklady.

Drobní podnikatelia, obchodníci či remeselníci očakávajú príchod eura s menším entuziazmom ako veľké podniky. Ich aktivity sú prevažne späté s domácim trhom a výhody eura pri zahraničnom obchode sa ich dotýkajú minimálne. Podiel malých a stredných podnikov na exporte je 12 % až 15 %. Sú bytostne späté s kúpyschopnosťou domáceho obyvateľstva.


Medzi výhody patrí aj :
•    eliminácia kurzových rizík a zjednodušenie platobného styku,

•     staneme sa súčasťou  veľkého európskeho finančného trhu, a tým budeme môcť ľahšie odolávať aj finančným krízam,

•    euro umožní spotrebiteľom ľahšiu porovnateľnosť cien s inými krajinami, kde už táto mena platí. Tento efekt by mohol mať hlavne v pohraničných oblastiach tlmiaci účinok na domáce ceny.



Nevýhody

Posilňovanie slovenskej koruny čiastočne zmiernilo dopady celosvetového rastu cien komodít v posledných rokoch. Prijatím eura sa tohto nástroja v boji proti rastúcim cenám vzdávame.

Zhodnocovanie slovenskej koruny znamenalo zvyšovanie životnej úrovne občanov Slovenska, čo sa zákonite  prejavovalo vo vyšších mzdových nákladoch lokálnych producentov. Ak hovoríme o negatívnom dopade na export, musíme zároveň spomenúť aj pozitívny dopad zhodnocujúcej slovenskej koruny na import. Či už spotrebiteľských tovarov alebo  aj vstupov automobiliek.

Porovnávať tieto výhody a nevýhody sa vzhľadom na to, že sú distribuované medzi rozličných aktérov, rozumným spôsobom nedá.

Po strate nezávislej menovej politiky NBS, po vstupe do eurozóny, budú rozhodnutia Európskej centrálnej banky ovplyvňované veľkými krajinami eurozóny, ako je Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

To čo sa deje v týchto krajinách, bude  mať vplyv aj na ostatných členov eurozóny. Už v súčasnosti majú problém s plnením maastrichtských kritérií. Dnes by ani jedna uvedená krajina nebola prijatá v súvislosti s výškou štátneho dlhu,  ktorý prekračuje povolenú hranicu vo výške 60 % HDP. Sú tu aj problémy s vyrovnanosťou verejných financií  a  problémy s flexibilitou ich trhov.

V prípade možných problémov v slovenskej ekonomike už sa nebudú dať riešiť znížením úrokových mier alebo úpravou výmenného kurzu.

Vláda bude mať k dispozícií ďalšie nástroje, ako napríklad rozpočtovú politiku alebo zmeny na trhu práce. Ak však vládny kabinet nebude schopný riešiť prípadnú nerovnováhu štrukturálnymi reformami a rozumnou rozpočtovou politikou, euro môže byť pre Slovensko v strednodobom horizonte problémom.


Hoci Národná banka Slovenska jednorázové náklady zavedenia eura odhadla na 0,3 % až 0,8 % HDP, v tom samozrejme nie sú zahrnuté dlhodobé riziká spojené s eurom.

Nevýhodami môže byť aj čiastočné znehodnotenie  úspor občanov, nárast cien, rast inflácie, zastavenie ekonomického rastu, vzdanie sa samostatnej menovej politiky, centralizácia moci na jedno miesto, možné fiskálne čierne passažierstvo zo strany najväčších krajín eurozóny, zviazanosť našej ekonomiky s ekonomikami eurozóny, a to vrátane všetkých  finančných problémov a záväzkov, ktoré sa cez spoločnú EMU premietnu na občanov SR.


Flexibilná ekonomika by mala byť schopná absorbovať prípadné negatíva vstupu do eurozóny a všetky prvotné šoky v horizonte piatich rokov.

Janka Černá